Ďalší zväzok prináša šesť štúdií, ktoré sa prevažne zaoberajú témami z intelektuálnych dejín a dejín filozofie 16. – 17. storočia. Sandra Bihlmaier sa zaoberá relevanciou platónskej a novoplatónskej tradície pre Melanchthonovo a Ramovo poňatie logiky, aj jej vplyvom na filiporamistické učebnice 16. storočia. Ján Čížek porovnáva koncepciu nenásilia s ideou univerzálnej tolerancie v dielach Petra Chelčického a Jána Amosa Komenského. Jacques Joseph skúma poňatie imaginácie a ducha prírody v diele predstaviteľa cambridgeského platonizmu Henryho Mora. Radmila Prchal Pavlíčková analyzuje luteránske pohrebné kázanie zo 16. storočia z hľadiska toho, ako zobrazujú proces opustenia starej viery a príklon k luterstvu u prvej generácie luteránov a ako štylizujú konfesnú pravovernosť zosnulých. Katarína Šolcová pripravila edíciu politicko-teoretického spisu Jána Jesenského Pro vindiciis contra Tyrannos Oratio, ktorý v sprievodnej štúdii zaradila do širšieho kontextu monarchomachistických koncepcií v českom myslení. Sergio García Rodríguez skúma Descartovo poňatie drog ako určitých foriem intervencie do ľudského tela a mysle. Recenzná rubrika zahŕňa desať príspevkov, ktoré hodnotia nové komeniologické publikácie, práce k humanizmu, prírodnej filozofii, trinitárnej teológii, druhej scholastike, literárnym žánrom a náboženským dejinám raného novoveku. Dva obsiahle nekrológy hodnotia dielo Radima Palouša a Klausa Schallera.