Predmetom fundovanej a čítavej Flemingovej práce je štvorica vplyvných kníh, ktoré formovali studenú vojnu: Tma o poludniach (1940) maďarského novinára a intelektuála Arthura Koestlera, Z tmy (1941) nemeckého námorníka a robotníckeho aktivistu Jána Viktora Kravčenka a Svedok (1952) amerického žurnalistu Whittakera Chambersa. Všetci autori boli pravovernými komunistami, ktorých trpká dezilúzia priviedla k odklonu od ich ideológie; všetci o tomto zvrate napísali emotívne svedectvo.
Príbehy všetkých týchto štyroch kníh a ich autorov zasadzuje John V. Fleming do širokého historického kontextu tridsiatych až päťdesiatych rokov 20. storočia a rozoberá ich vo všemožných súvislostiach od politologických, literárnokritických až po psychologické. Predovšetkým ukazuje na takmer fatálne ilúzie ľavicovej a čiastočne aj liberálnej západoeurópskej verejnosti vo vzťahu k stalinizmu, komunizmu a Sovietskemu zväzu najmä po druhej svetovej vojne aj obdobnú situáciu americkej verejnosti hlavne počas vojny. Nebezpečenstvo vplyvu stalinských komunistických strán na Západe a ich sympatizantov bolo všeobecne podceňované. Pri demaskovaní vražednej a neľudskej povahy sovietskeho systému zohrali - ako Fleming presvedčivo ukazuje - štyri analyzované knihy, "antikomunistické manifesty", veľmi dôležitú úlohu a napomohli k porážke stalinistických sympatizantov ak reorientácii západnej verejnosti a politických reprezentácií smerom k obranným libier.