Portugalčina patrí medzi románske jazyky, je šiestym najrozšírenejším svetovým jazykom. Hovorí ním štvrť miliardy ľudí, z toho viac ako 200 miliónov v samotnej Brazílii, jedinej portugalsky hovoriacej krajine Južnej Ameriky. To všetko vďaka zámorským cestám Portugalcov v 15. a 16. storočí a následnej kolonizácii nových území. Kameňom úrazu pri štúdiu portugalčiny býva výslovnosť, aj keď brazílsky variant je na rozdiel od európskej jednoduchší. Najvýznamnejším rozdielom je výslovnosť spoluhláskových skupín de, ťa a die, tí ako [dži], [či] (dia – [džía], tia – [cía]). Iba v južnej Brazílii (štáty Santa Catarina a Paraná) sa tieto skupiny čítajú tvrdo, podobne ako v európskej portugalčine. Na väčšine územia Brazílie sa spoluhlásky sadz vyslovujú ako [s] a [z], s výnimkou Ria de Janeira, kde je výslovnosť európska. Celkovo je brazílska portugalčina zrozumiteľnejšia a spevavejšia. Čo sa morfológie týka, hlavný rozdiel tkvie vo vyjadrení priebehového času: v brazílskej sa vyjadruje pomocou gerundia, v európskej pomocou infinitívu. Ďalší významný rozdiel je v postavení neprízvučných zámien: v brazílskej sa stavia pred sloveso, v európskej za sloveso. V brazílskej portugalčine sa na väčšine území nepoužíva ani druhá osoba jednotného čísla – je nahradená treťou osobou so slovom voce. Viac sa v nej užívajú zdrobneliny. Dňa 1. 1. 2010 nadobudli platnosť nové pravidlá zjednodušujúce a unifikujúce pravopis v portugalsky hovoriacich krajinách. Došlo k odstráneniu niektorých dĺžok, prehlások, nevyslovovaných spoluhlások, zmenu priznali mnohé slová písané so spojovníkom. Názvy mesiacov už sa píšu s malým počiatočným písmenom. Do 31. 12. 2012 (vBrazílii) a 31. 12. 2014 (v Portugalsku) bol akceptovaný aj starší variant. V tejto príručke uvádzame už pravopis nový.