Autobiografická kniha jedného z najvýznamnejších maďarských spisovateľov súčasnosti. Péter Esterházy sa v posledných dvoch rokoch svojho života vyrovnával so smrteľnou diagnózou formou denníkových zápiskov. Svoje postrehy a úvahy prekladal citátmi aj kratšími literárnymi útvarmi, vznikla mozaika plná bystrých charakteristík ľudí a udalostí.

"Na konci apríla sa mi ohlásila mierna bolesť, ak si dobre pamätám, pod rebrami na pravej strane. Alebo na ľavej? Nestaral som sa o to. Zistili mi rakovinu pankreasu s metastázami v pečeni," oznamuje čitateľom Péter Esterházy v knižnom vydaní denníka , ktorý si začal viesť, keď mu diagnóza potvrdila smrteľnú chorobu, na ktorú v júli 2016 zomrel. Autor pozoruje sám seba (svoje nové, choré ja) aj okolie, reflektuje a zaznamenáva, čo sa s ním deje a čo robí, alebo – hoci by mal – naopak nerobí, doma, v nemocnici či kam ho práve tok všedných dní zanesie. Svoje postrehy a úvahy prekladá citátmi, zážitkami z čítania, ba dokonca aj kratšími literárnymi útvarmi. Takto vzniknutú mozaiku rôznorodých textov, veselých i posmutnených, letargických i rozverných, plnú bystrých charakteristík ľudí a udalostí, môžeme čítať nielen ako správu o postupujúcej chorobe, ale aj ako milostný denník zachytávajúci premenlivý a silne náladový vzťah pisateľa denníka a jeho rozmarnej milenky , lepšie povedané slečny Inivky. Je to milenka verná, nezapuditeľná a zároveň - práve preto - aj krutá.