Spomienky Jána Konzala, teológa a biskupa skrytej cirkvi a po roku 1989 poprednej autority pražskej obce, uvádzajú čitateľov do osobného dobrodružstva života zasväteného liturgickému životu i konkrétnym aktivitám, do myslenia človeka, ktorý sa nebojí vydať na nové cesty viery. A nielen to: reprezentujú jedno z vynikajúcich svedectiev o dobe komunistického režimu v Československu aj o dobe následného postkomunistického hľadania kresťanskej identity. Medzi mnohými ďalšími publikovanými pamätami vyniká Konzalovo spomínanie dôrazom na osobný zážitok vzťahu k živému Bohu, na svojráznej a pritom v tradícii pevne ukotvenej zodpovednosti za zverené úlohy, na pastoráciu ľudí v najrôznejších životných ťažkostiach a krízach, na koncilnú interpretáciu. Jeho chápanie kresťanského poslania v dnešnej dobe môže pôsobiť provokatívne, vypovedá však mnohé o tom, aká nevšedná, perspektívna i prekvapujúca môže byť cesta muža, ktorý dnes patrí k čelným osobnostiam katolíckej cirkvi napriek tomu, že nenosí kolárik ani biskupskú berlu.