Publikácia sa zameriava na starovekú právnu úpravu. Nezaoberá sa však tradičným a obľúbeným rímskym právom, ale smeruje svoj záujem hlbšie do histórie, až do obdobia prvých civilizácií, pričom z pestrej škály týchto prvých štátnych útvarov vyberá dva, a to Egypt a chetitskú ríšu. Ústrednou témou je tu vladár týchto štátnych útvarov, teda osoba stojaca na samom vrchole mocenskej štruktúry. Egyptský kráľ bol vybraný ako typický predstaviteľ orientálneho despotu, pretože minimálne v oficiálne proklamovanej rovine napĺňa jeho osoba všetko, čo od starovekého orientálneho vladára očakávame. Na druhej strane možno len ťažko nájsť vládcu vysoko rozvinutého starovekého štátu, ktorý tieto predstavy (teda predstavy o monarchovi s absolútnou mocou) napĺňa menej ako chetitský kráľ. Táto skutočnosť je zaujímavá aj vzhľadom k zhodnému stupňu vývoja oboch štátnych útvarov ak geografickej blízkosti, čo sú aspekty, ktoré by mali viesť skôr k zhodám než k odlišnostiam. Cieľom publikácie je zachytiť komplexne pozíciu starovekého panovníka oboch zvolených štátnych útvarov, najmä vo vzťahu k moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Práca vychádza nielen z oficiálnych dokumentov proklamujúcich žiaduci stav, ale využíva aj pramene súkromného charakteru, teda dokumenty odrážajúce každodennú prax: práve tie dokresľujú, ako vyzerala skutočnosť, ktorá sa samozrejme mohla od žiaduceho stavu značne líšiť. S ohľadom na stáročnú (av prípade starovekého Egypta dokonca tisícročnú) históriu autorka uplatňuje kritický prístup k otázke vývoja, pretože žiadnu zistenú skutočnosť či inštitút nemožno považovať za nemenné v priebehu času.