Kniha je osobnou spoveďou pripomínajúcou nám všetkým, ako zákernú, nevyspytateľnú a do pacientovej mysle a duše postupne sa vkrádajúcou chorobou môže byť schizofrénia. Autorka v nej opisuje pomalý nástup choroby v čase, keď prežívala šťastné manželstvo a nikomu by ani nenapadlo, že psychická stigma môže stretnúť práve ju. Cez silnejšie ataky ju choroba privedie až k životu v inom svete, a predsa po boku svojich najbližších. Do jej života postupom času vstupujú cudzie osoby so zlými úmyslami, ale aj Hlas – podmanivý, nežný a opojný, ktorý by ju mohol ochrániť. Úplne otvorene nás Irena Irisová dokonca nechá nahliadnuť aj za múry psychiatrickej liečebne.
Príbeh podáva strhujúce autentické svedectvo o tom, ako doteraz zdravá žena podlieha svojim bludom, prestáva byť sama sebou a ocitá sa za hranicou, odkiaľ už nemusí byť návratu.