Kniha mapuje vývoj Komunistickej strany Grécka (KKE) od konca druhej svetovej vojny do roku 1956. Dôraz je kladený na obdobie po potlačení komunistickej revolty v Grécku (1949), ktorá viedla k presunu vedenia strany a jadra jej členstva do socialistického exilu. Tam došlo k vytvoreniu Ľudovodemokratického Grécka, imaginárnej krajiny bez vymedzených hraníc, v ktorej KKE za pomoci sesterských komunistických strán vykonávala moc nad obmedzeným počtom gréckych a macedónskych občanov. Autor sleduje, aký vplyv mali na vedenie KKE a na komunity emigrantov nielen udalosti v čase vrcholného stalinizmu, ale aj dôležité momenty prechodného obdobia „topenia“, ktoré začalo po Stalinovej smrti, vyústilo v dramatické zhustenie historického času vyjadrené oživením nádeje v socialistickú budúcnosť a skončilo jej tragickým popretím. Na fenomén gréckeho povojnového komunizmu, najmä jeho sociálnej dejiny, autor nazerá prizmou tzv. transnacionálnych dejín. Ponúka tak možnosť porovnania prevládajúceho naratívu v krajinách reálneho socializmu s príbehom komunizmu v Grécku.