Keď má niekto rád poéziu, (napríklad Lawrencovu) tak ako Marek Ormandík a Maroš Hečko, tak potom z toho vypadne táto netradičná, dvojjazyčná monografia obskúrnych rozmerov (297 x 420), ktorá vás zavedie do rokov, keď konzum ešte nedokázal rozožrať pečeň mnohým ľuďom a mohli preto existovať všetky tie nádherné francúzske nové vlny, cool jazzy a múzy, plávajúce v poézii, ako je táto. A to je hudba, milí priatelia!
Tentokrát v preklade Egona Bondyho.