Neformálny rad spisov Alfreda Brendela sa uzatvára knihou rozhovorov a esejí, v ktorých na seba tento legendárny klavirista prezrádza mnohých, nikdy však neskĺzava k „autobiografii“ a bulváru. Prezrádza svoje preferencie v literatúre, hudbe a filme a hovorí aj o svojich sympatiách k surrealizmu a absurdnu. Alfred Brendel (5. januára 1931) je rakúsko-britský klavirista, básnik a spisovateľ. Býva považovaný za jedného z najväčších pianistov všetkých čias. Narodil sa v Loučnej nad Desnou v okrese Šumperk v rodine nehudobníkov. Do svojich šiestich rokov žil v Československu, potom sa rodina odsťahovala do Záhrebu v Juhoslávii a potom do rakúskeho Štajerského Hradca. Na hodiny klavíra začal dochádzať v šiestich rokoch. Potom študoval na konzervatóriu v Štajerskom Hradci u profesorky Ludoviky von Kaanovej a kompozícii u Artura Michela. Štúdia dokončil u rakúskeho klaviristu a skladateľa Eduarda Steuermanna, a najmä absolvovaním majstrovských kurzov švajčiarskeho pianistu a dirigenta Edwina Fischera. Brendel prvýkrát verejne koncertoval v Štajerskom Hradci, keď mal sedemnásť.