Územie južného Rumunska, kde tvorí hranicu so Srbskom veľtok Dunaja, sa dostal do povedomia verejnosti pod označením Banát. Má zložitú históriu opakovaného dosídľovania rôznymi etnikmi, ktorá mala pohraničnú divočinu rakúsko-uhorskej monarchie hospodársky povzniesť a zároveň brániť hranicu mocnárstva proti tureckému ohrozeniu z východu. Významný podiel na utváraní tunajšej krajiny mali osadníci z Českých krajín, ktorí sem prichádzali vo vlnách počnúc 20. rokmi 19. storočia. Zmenili prevažne krasovú hornatinu z lesnej na obhospodarovanú tradičným malorolníckym a pastierskym spôsobom a prežili so svojimi zvykmi, zdedeným jazykom a spôsobom života v izolovanej časti neskoršieho Rumunska do doby pádu doterajších politických hraníc (1989). Podmienky života premietajúce sa do ekológie krajiny tejto oblasti sa tak stali vzácnou príležitosťou študovať rôzne aspekty prírody a kultúry, najmä v čase aktuálne prebiehajúcich zmien, odlivu obyvateľov a prieniku súčasných technológií do bežnej sídelnej prevádzky. Do dnešného dňa v oblasti zostalo šesť dedín s prevládajúcim českým obyvateľstvom (Svätá Helena, Gerník, Rovensko, Eibentál, Bígr, Šumice). Kniha prináša unikátne zachytenie ako konzervovaných, tak meniacich sa vzťahov ľudí s českými koreňmi a prírody, obsahuje podrobné kapitoly o obyčajoch, miestnych názvoch, ľudovom umení, osudoch dedín, o lesoch, lúkach a úhoroch s ich bohatosťou biologických druhov a podmienenosťou biodiverzity tým, ako sa nakladá s pôdou, o vpáde moderných prvkov do tradičnej poľnohospodárskej komunity. Hodnota komplexne pojatého odborného „sprievodcu“ spočíva nielen v prvom takto široko pojatom spracovaní, ale súčasne aj v rade všeobecných nových poznatkov pre ekológiu ako odbor. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami, mapami a diagramami.