Z náuky sestry Mary David je cítiť nielen nezlomná chuť žiť a naplniť svoj život dobrom, ale aj vrelé ľudské srdce, porozumenie pre ľudskú slabosť a nestálosť. Zjavne sa v mnohom inšpirovala svätou Teréziou z Lisieux a tiež svätým kráľom Davidom, po ktorom prijala svoje rehoľné meno. Až na výnimky v knihe nájdeme jej úvahy nad otázkami, ktoré si nekladú zďaleka len mnísi a mníšky: Ako žiť v osobnom vzťahu s Bohom, ktorého nevidíme? Čo si počať so svojimi emóciami? Kde čerpať radosť a nádej uprostred skúšok a ťažkostí? Ako zvládať život s ľuďmi, ktorí nám nesedia? Ako robiť veľké životné rozhodnutia? Čo je zmyslom utrpenia, ako sa dá „zužitkovať“, keď ho nemožno odstrániť? Ako vôbec súvisí sloboda a vydanosť, sloboda a láska schopná úplného sebadarovania? Niet divu, že svieža duchovná náuka sestry Mary David oslovuje stále väčšie množstvo ľudí.