Boris Bove predstavuje storočnú vojnu ako myšlienkovú konštrukciu, ktorá sa snaží koncepčne uchopiť opakované konflikty medzi kráľovstvami Francúzska a Anglicka prebiehajúce od 90. rokov 13. storočia do 50. rokov 15. storočia. Túto dlhoročnú krízu pritom chápe ako sprievodný jav prechodu k novému spoločenskému poriadku, ktorý dal vzniknúť zastupiteľským inštitúciám, ktorými boli generálne stavy. Súčasne s tým vykladá storočnú vojnu ako míľnik v dejinách monarchie, pretože v dôsledku svojej dĺžky, krehkosti rodu Valois, utrpenia obyvateľstva i anglickej okupácie posilnila pocit príslušnosti k francúzskemu národu. Položila tak základy národného štátu, ktorý sa utváral až do 19. storočia.