"Nie sme ako oni a nikomu sa nebudeme mstiť."
"Pravda a láska musí zvíťaziť nad klamstvom a nenávisťou."
"Naša krajina nekvitne." - "Neviem, či viem, čo je to zázrak."

Václav Havel bol mužom slova a pera. Dávno predtým, než vo svojom prvom prezidentskom prejave oslovil obyvateľstvo vetou "Naša krajina nevzkvitá", objavil v sebe schopnosť skôr a presnejšie ako iní pomenovať situáciu, v ktorej sa spoločnosť nachádzala. V šesťdesiatych rokoch ľudia s nadšením chodili do divadiel na jeho absurdné hry, v ktorých tematizoval plytkosť súčasného jazyka, predovšetkým toho, ktorým sa snažila kontrolovať situáciu vtedajšia stranovláda. V sedemdesiatych rokoch, v nútenom disidentskom ústraní, sa vypracoval v brilantného esejistu, ktorého hlavnou témou tentoraz bol predovšetkým oportunizmus takzvaného obyčajného človeka. Svoju schopnosť komplexne myslieť a myslené pregnantne formulovať Václav Havel osvedčil aj za prevratu v novembri 1989. Urobila z neho vodcu revolúcie. A kto pamätá roky, kedy bol prezidentom, ten si spomenie, že aj vtedy sa na Havlove slová čakalo. Bol schopný vyjadriť, načo iní iba mysleli alebo čo tušili. Vyjadriť to nielen za seba, ale aj za nich. Mnoho rokov dokázal byť človekom, ktorý slovami ostatných spájal.