Štvrté, zrevidované, opravené a slovníkom pojmov doplnené vydanie základného a najobsažnejšieho autorovho metodologického diela. Kniha vznikla z priamych otázok návštevníkov E. Tomáša v rokoch 1982 až 1987. Otázky sú preto radené chronologicky, nie vecne alebo podľa tematických okruhov. Sú však živé, kladené žiakmi najrôznejších duchovných ciest a smerov a tiež najrôznejších úrovní a nerovnakej vnútornej pokročilosti. Kniha sa preto hodí pre všetky stupne hľadania – od mentálnych analýz až po realizáciu Pravdy. Autor v jej úvode nabáda čitateľov: „Čítajte ju pomaly, uvažujte o každej otázke a odpovedi, premyslite si ju, skúmajte, či a ako by ste odpovedali sami a pod. Tak z nej získate maximum duchovného úžitku. Každá aj sebajednoduchšia odpoveď môže človeku rozšíriť vnútorný obzor, pripomenúť mu, čo už dávno zabudol alebo čomu kedysi nevenoval dosť pozornosti, či objasniť určité životné alebo jogové situácie. Práve dnes môžete byť v takej situácii, ktorej odborné a rýchle vyriešenie príslušnou odpoveďou vám príde veľmi vhod. Pri štúdiu si zaškrtnite tie otázky, ktoré sa priamo týkajú vašej cesty a vašich problémov, a tiež tie, ktorým ešte úplne nerozumiete. K tým sa potom častejšie vracajte. Sú vaše a pre vás. Ide o to, aby ste ich odpovede dokázali kedykoľvek realizovať, nielen im rozumeli intelektom. Až potom spoznáte pravú hodnotu týchto dialógov a až potom kniha splní svoj účel.“ Väčšina odpovedí vyviera zo skúseností a poznatkov autora. Niektoré však pramenia aj z ideí Šrí Ramany Maharšiho, Budhu, Krista, Aštávakry, Bruntona a podobných. To sú tie, ktoré autor počas vlastného hľadania prijal za svoje. Ukážka z dialógov: 137. Kde je Boh? Všade. A kde ho mám hľadať? Nájdite prameň vášho jastva. Tam je mi najbližšie? Nie, to je priamo On. A kde potom budem ja? V Bohu. 138. Prečo existuje svet? Pretože je tu NIEKTO, kto ho vymýšľa a súčasne pozoruje. Ja ho pozorujem. Správne. A tiež ho vymýšľaš. Lenže svet nie je vymyslený tým malým „ja“, ktoré poznáš, ale veľkým „Ja“, ktoré doteraz nepoznáš. Malé „ja“ ho vidí obmedzene a tiež si ho len obmedzene vymýšľa podľa svojich možností. 139. Mám mnoho žiadostí, vášní a túžob. Bojujem s nimi už dlhé roky, ale ony doteraz vždy zvíťazili. Čo mám urobiť? Bojovať ďalej. Lenže pre zmenu átmavičárou a objektivizáciou. Vášne a žiadosti potom odídu samy. 140. Kde pramení myseľ? V duchovnom srdci, potom ide do hlavy a piatich zmysly do sveta. Cesta k Pravde je obrátená. Je to dlhá cesta? Ani nie, asi 35 centimetrov. Lenže mnoho ľudí by radšej kopal jamu 35 metrov hlbokú, než aby sa vydal na cestu z hlavy do Srdca. 141. Mám toľko problémov, že si už neviem rady? Pretože s nimi bojuješ sám. Obráť sa na svoje božské Ja vo svojom duchovnom srdci, odovzdaj mu tieto svoje problémy a potom na všetky zabudni. Dostane sa ti sily aj pomôcť k ich riešeniu. Ako by to bolo možné? Pretože budeš v jednote s Ja, ktoré je začiatkom aj koncom svetovej harmónie. Ale niektoré veci sú vopred určené ako rany osudu. Tie predsa nemôžem zmeniť? Potom dostaneš silu ich vydržať. tie ostatné sa však harmonicky zmenia. 142. Som viazaný svojimi povinnosťami a vôbec neviem, ako z toho vybrednúť. To robí sila karmy čiže tvojho vlastného osudu. Je možné sa z nej nejako dostať? Napadlo ma už všetko nechať a utiecť preč, niekam veľmi ďaleko. Tým by si vec nevyriešil, naopak, v cudzine by si mal možno podmienky horšie. Aké je teda východisko podľa vašej zvláštnej filozofie? Nemám zvláštnu filozofiu, ale východiská sú dve. 1) Nechať v pokoji prejsť nahromadenú karmu, až sa sama vyžije, lebo ona nie je večná, iba dočasná. To by však mohla byť niekedy dlhá cesta. 2) Dostať sa do vyššej karmickej úrovne, kde už neplatí oko za oko, zub za zub a kde teda nemusíš už všetok nahromadený osud odtrpieť a splatiť, ale mnohé hriechy, pre ktoré dnes trpíš, tí budú zmazané. Nakoniec všetky. Som rozhodnutý pre druhú alternatívu. Čo mám urobiť?