Spomienky Alžbety Sommerovej Lefkovitsovej zachytávajú posledné vojnové roky 1944-1945, v ktorých bola autorka so svojimi najbližšími postihnutá rasovou persekúciou kvôli svojmu židovskému pôvodu. Do jesene 1944 žila rodina v Prešove pomerne chránená vďaka tomu, že pani Lefkovitsová bola povolaním lekárnice, a spadala tak do kategórie tzv. hospodársky dôležitých Židov. Po potlačení Slovenského národného povstania bolo všetko razom inak.

Autorka začala zaznamenávať svoje zážitky až na popud svojich dospievajúcich vnukov v roku 1986 a najskôr ich rozšírila len medzi svojich priateľov a známych, k prvému vydaniu došlo v roku 1994 vo Švajčiarsku. Spomienky veľmi hutným a presným spôsobom mapujú život jednej rodiny na slovensko-maďarskom území, popisujú snahy o záchranu detí a ich ukrývanie, rodinné pomery, osudy jednotlivých členov rodiny, potom zatknutie a transport, život v koncentračnom tábore Ravensbrück a potom presun do Bergen-Belsenu a oslobodenie. Výrazným ich znakom je úspornosť a všade viditeľná snaha o presnosť.

Kniha je doplnená o bohatý sprievodný obrazový materiál z archívu londýnskeho vojnového múzea, o časovú tabuľku zaznamenávajúcu povojnové osudy a predslov pre české vydanie, ktorú napísal autorkin syn Ivan Lefkovits.