Antológia predstavuje známeho literárneho bádateľa a lingvistu Romana Jakobsona (1896–1982) ako aktívneho účastníka a spolutvorcu mediálneho priestoru medzivojnového Československa a vojnovej emigrácie. Jakobson programovo hľadal dialóg s verejnosťou, angažoval sa v rade kritík, diskusií a polemík, pričom aj reflektoval prepojenie vedy a politiky. V textoch väčšinou koncipovaných pre neakademickú verejnosť Jakobson rysuje oi program novej „avantgardnej“ slavistiky, diskutuje o úlohe cyrilometodského dedičstva v českých dejinách az newyorskej emigrácie pripomína zodpovednosť intelektuálov v boji za okupované Československo. Výber tak v podstate predstavuje Romana Jakobsona v úlohe verejného intelektuála. Zaradených je tu niekoľko málo známych av niekoľkých prípadoch doposiaľ nezverejnených texov.