Texty Zuzany Navarovej patria k tomu najlepšiemu, čo v českej piesňovej tvorbe vzniklo. Prekvapujú slovnými hračkami, očarujú nevšedným lyrickým obrazom, sú presvedčivé svojim vnímaním sveta, ktoré má napriek pokornej tolerancii a láskavému odstupu pozorovateľky jasné etické nuansy. Nadhľad a humor sa v nich snúbi s meditatívnou zasnenosťou a náznakmi nesentimentálnej melanchólie. Len tomu, kto má „v duši čisto“ av „srdci isto“, sa totiž dostáva daru pretaviť subjektívnu skúsenosť v poeticky mocnú výpoveď.