Tretí album z výpravnej štvordiskovej edície Antologie moravskej ľudovej hudby počiatku 21. storočia.

Pokusom o reflexiu súčasnej podoby ľudového muzicírovania vo veľkých i menších moravských folklórnych regiónoch je štvoralbový reprezentatívny výber kapiel a spevákov, ktoré výrazne prispievajú k zachovaniu autentickej podoby hudobných tradícií svojho regiónu.

Jednotlivé diely štvoralbovej kompilácie sú doplnené legendou a bookletom s náčrtom hudobnej histórie konkrétneho regiónu, jeho najvýznamnejších hudobných telies, muzikantských a speváckych osobností. Každý album je zabalený v samostatnom papierovom digipacku s 28 stránkovým bookletom a je tiež možné každý z albumov zakúpiť samostatne.

Strážnické a Kyjovské Dolniacko, Podluží a Hanácke Slovácko - Miesto premien a stretávania

Tretí z albumov štvordiskovej edície Antológie moravskej ľudovej hudby sa venuje druhej časti moravského regiónu Dolniacka, Podluží a Hanáckemu Slovácku.

Z Dolňácka sa táto nahrávka venuje Kyjovsku a Strážnicku, ďalej potom Podluží a Hanáckemu Slovácku. Tretí album obsahuje tridsaťtri nahrávok od súčasných významných nositeľov miestnej folklórnej tradície ako sú Ženský zbor Lipina, Ženy z Ježova, CM Jožky Severina, SCM Michala Miltáka, CM Pavla Múčka, CM Jury Petrov, CM Pavla Borovička, Varmužova CM, Danaj, Breclavan, Vonica a rady ďalších interpretov. V dvadsiatich ôsmich stránkovom booklete albumu má každý z interpretov vlastný medailón (v češtine aj v angličtine).

Zo sprievodného slova Heleny Bretfeldovej, ktoré nájdete na albume, vyberáme: Tretí album je zdanlivo najpestrejší a tiež najkontroverznejší: zatiaľ čo ostatné časti antológie sú štýlovo pomerne rovnorodé (snáď s výnimkou vyhranených Moravských Kopaníc), tu symbolicky cestujeme po hudobnej mape naprieč Moravským k hranici a pripomíname si regióny už zmapované: Strážnicko - samotná Strážnica je symbolom folklórizmu pre celú Moravu: viac ako polstoročná tradícia medzinárodného folklórneho festivalu, miesto, kam je lokalizovaný rozsiahly skanzen ľudových stavieb, a predovšetkým veľmi dlhá história početných speváckych a muziek; Kyjovsko - hlavná komunikácia rozdelená na severnú a južnú časť, teda "hornú" a "dolnú". Pod Kyjovom si drží slovacký charakter spevavosti, nad Kyjovom už sa hudba približuje hanáckej tradícii.

Podluží s centrami Hodonínom a Břeclaví je charakterictické vysoko posadenými tiahlymi melódiami, spievanými silnými, ďalekonosnými mužskými hlasmi - všeobecne je rozvíjaný kult vysokého mužského hlasu. Typický pre Podluží je viachlas vedený v sextách a vrchných terciách. Oproti ostatným oblastiam Moravského Slovácka je na Podluží mierna prevaha počtu spevavých tiahlíc nad rýchlymi tanečnými melódiami. Gajdošská muzika mala na začiatku 19. storočia podľa prameňov podobu gajdoša sprevádzaného dvojicou huslistov - primášom a kontrášom, ktoré v neskoršej dobe doplnil klarinetista a basista. V druhej polovici 19. storočia sa do muzik presadili pre zosilnenie zvuku plechové nástroje (týmto muzikám sa hovorievalo štrajch); po druhej svetovej vojne nastal štátom podporovaný prudký rozvoj dychových muzik na úkor tradičných muzikantských zoskupení.

Hanácke Slovácko približne vymedzuje trojuholník miest Hustopeče-Krumvír-Čejč. Aj v tomto regióne boli historicky prvým sprievodným nástrojom gajdy (moravské gajdy), neskôr sprevádzané jedným huslistom a snáď aj cimbalistom.

Piesne:

01.Bánovce (pochod podľa muziky Jána Horného - inštrumentálne)
hrá Strážnícka cimbalová muzika Danaj, prím Jan Gajda, CD CM Danaj: Janko náš, Janko

02.Vyletel fták (milostná zo Strážnice)
spieva Jan Gajda, hrá Strážnícka cimbalová muzika Danaj, prím