Písanie strojom na dierne štítky má v novej zbierke Radka Malého nielen svoj formálny pôvab a neslúži len ako záznam pozoruhodného tvorivého procesu, ale tiež ustanovuje svoje pravidlá, kúzla a obmedzenia. Tá sa odrazila v ráze a atmosfére Básní na dierne štítky, ktoré zachytávajú s ľahko absurdným nádychom uchvátený a uchvacujúci súboj s nimi: kedykoľvek nadreálne a surreálne na okamih odpočíva, vlichocuje sa neúprosná realita. Intímny príbeh, skrytý roztrúsene vo vnútri, môže byť prehltnutý svetom imaginácie alebo ho smie čitateľ v jednotlivých básňach stopovať.