Klimatická kríza sa mestám nevyhýba. A ľudia z miest sa nevyhýbajú klimatickej kríze. Väčšina obyvateľov západného sveta žije v mestách. V prostredí, ktoré v našej kultúrnej predstavivosti nahradilo prírodu, v „betónovej džungli“. Život v meste si preto automaticky spájame s jej opakom – s kariérou, rýchlosťou, pokrokom, civilizáciou. Globálna perspektíva klimatickej krízy však ukazuje, že nič nie je vzdialenejšie pravde: požiare, povodne ani sucho sa na adresu nepýtajú. K rovnakému zisteniu sa však dá dôjsť aj pozorným lokálnym skúmaním. Tu je záhon, odniekiaľ smrdí kompost, všade bzučie včely, tamto niekto vysadil strom, v obchode sa predávajú vajcia od nespútaných sliepok, kytička na kaviarenskom stolíku je z náletových rastlín… Spisovateľka Viktória Hanišová v knihe Betón a hlina žiť udržateľne a zodpovedne aj v hektickom prostredí miest. Spovedá nadšencov z komunitných záhrad i aktivistov zo záhradkárskych kolónií, pražskej včelárky, organizátorov kompostovacích systémov či prevádzkovateľov bezobalového obchodu. Každý osud aj prístup sa líšia, avšak v jednom ohľade majú všetci spovedaní rovnako jasno – na kritickú otázku „Čo robiť?“ odpovedajú jednoznačne: „Niečo!“