Román Antonína Polácha, ktorý sa opiera, ako je tomu u autora zvykom, o dôkladné štúdium historických prameňov, nám priblíži nielen ich moravskú misiu, ale aj tú časť života oboch bratov, o ktorej väčšinou nemáme ani tušenie. Konštantín Filozof, známy tiež pod mníšskym menom Cyril, kedysi profesor konštantínopolského vysokého učenia a chartofylax tamojšieho patriarchu, človek poverovaný vždy znova dôležitými diplomatickými misiami v záujme Byzantského cisárstva, rekapituluje v posledných dňoch svojho života všetko, čo prežil a vykonal. Počas dlhého niekoľkodňového rozhovoru s bratom Metodom, keď si uvedomuje, že už vo svojom grandióznom diele nebude môcť pokračovať, spomína na svoje vzostupy a pády, pravdivo a sebakriticky bilancuje a hodnotí svoj vzťah k rodičom, priateľom a politikom, ktorí ovplyvnili jeho život, ale aj k samotnému Metodovi, svojmu stašiemu bratovi, ktorý má niesť ďalej pochodeň poznania, už spolu v Moravskej ríši zapálili. Otvorene sa vyznáva aj zo všetkého, čo si kladie za vinu a čo ľutuje.

V spomienkach oboch bratov pred nami vyvstáva dávno zasutý svet Byzantskej ríše v dobách jej rozkvetu, odhaľuje sa jemné predivo vzťahov medzi Konštantínopolom a Rímom, mocenské zápasy podfarbené náboženskými rozdielmi, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňovali dejiny Európy v deviatom storočí, aj spletenie kresťanstvo na sever a východ Európy.