Hlavnými témami tejto práce sú zmeny v titulatúre, podoba nobilitačného procesu, av neposlednom rade aj zásluhy, vďaka ktorým bolo možné stať sa v pobielohorskom období, resp. v rokoch 1627-1657, šľachticom.
V tejto dobe bolo v českých a rakúskych dedičných krajinách nastolených mnoho legislatívnych zmien, ktoré ovplyvnili okrem iného nižšiu šľachtu. Práve v tomto období je možné vysledovať počiatky tzv. "Novej šľachty". Kľúčovým medzníkom bolo vydanie Obnoveného zriadenia zemského, ktoré stanovilo právny rámec týchto zmien, av nasledujúcich troch desaťročiach sa nový systém vstupu do šľachtického stavu zabiehal. Premenila sa štruktúra šľachtickej hierarchie, narástlo aj množstvo nobilitačných listín, ktoré potvrdili úspešné dokončenie procesu povýšenia do šľachtického stavu.
V sledovanom období rokov 1627-1657 sú síce tieto listiny málo zdieľané, napriek tomu umožňujú preniknúť aspoň čiastočne do tajov zmien v šľachtickej titulatúre.
Štúdium týchto listín zároveň prináša otázky: čím bolo možné zaslúžiť si šľachtický titul, boli noví šľachtici schopní preniknúť na vyššie priečky šľachtickej hierarchie, alebo ako dlho bola rodina schopná udržať si svoje nové postavenie? Odpovede autorka hľadala aj v iných prameňoch a literatúre a pokúsila sa, pokiaľ to bolo len trochu možné poskladať rodinné biografia rodín nových šľachticov a tým pootvoriť dvere do sveta ľudí, ktorí vždy a za všetkých okolností stáli pri svojom panovníkovi a viere a to aj napriek tomu , Že veľmi často museli čeliť utrpeniu a utrpeniu, ktoré vojnový čas prináša.