Tradícia udeľovania doktorátov honoris causa, na západoeurópskych univerzitách začínajúca už koncom 15. storočia, sa na pražskej univerzite ujala pomerne neskoro a navyše z trochu odlišných podnetov. Prvýkrát hromadne poctila množstvo významných osobností čestnými doktorátmi a čestným členstvom v doktorských kolégiách v roku 1848, aby dodala väčšiemu lesku jubilejným oslavám päťstého výročia svojho založenia. Udeľovaním čestných doktorátov posilňovala univerzita národnú vzdelaneckú elitu, ale tiež zvyšovala vlastnú medzinárodnú prestíž. Pri výbere kandidátov sa až do roku 1945 stretávali na univerzitnej pôde často protichodné nacionálno-ideologické názory a záujmy, a to aj po rozdelení univerzity na českú a nemeckú v roku 1882.
Autori sa snažia postihnúť prevažujúce názorové trendy v jednotlivých dejinných obdobiach a zároveň aj mieru ovplyvňovania akademickej slobody zo strany štátu. Kniha je preto štruktúrovaná s ohľadom na dejiny vysokého učenia aj na všeobecný spoločenský vývoj. Oslavy šesťročného výročia založenia Univerzity Karlovej, ktorých vyvrcholením mala byť 8. apríla 1948 promócia čestných doktorov z radov významných zahraničných osobností, neblaho poznamenal nedávny februárový komunistický prevrat, rovnako ako celé nasledujúce obdobie. K náprave mohlo dôjsť až po novembri 1989 dodatočným ocenením a prevzatím diplomov.
Čestné doktoráty udelené 8. apríla 1998 v rámci osláv 650. výročia založenia Univerzity Karlovej sa už riadili zásadami zakotvenými neskôr v novom poriadku pre udeľovanie doktorátov honoris causa z roku 2000: udeľovať ocenenie osobnostiam, ktoré sa v medzinárodnom merítku zas prospech ľudstva a majú vzťah k Karlovej Univerzite.