Knižka Čo sa vyjavuje s podtitulom Eseja o Adriene Šimotovej zahŕňa päť esejí Daniely Hodrovej (Vyjavovanie a vytrácanie, Blízke vzdialené veci, Nohy, Torzo - k poetike neúplnosti a Sňaté tváre). Hodrová, ktorá nie je kunsthistorička (výtvarným dielam sa však čas od času venuje, napr. predslov k Sudkovým Labyrintom), ale spisovateľka, sa v nej venuje niekoľkým témam, ktoré v tvorbe Adrieny Šimotovej patria k najdôležitejším, ale zároveň sú blízke jej samotnej. O tom svedčí ako jej predchádzajúca eseistická kniha Chvála schúlenia, tak jej romány, najmä Vyvolávanie a nedávno vydané Točité vety. S nimi eseje vlastne bezprostredne súvisia, a to nielen svojou poetikou, ale napríklad aj tým, že v nich Adriena Šimotová ako postava vystupuje – romány a eseje tvoria svojbytný celok.