Spoločná kniha dvoch literárnych vedcov z popredných bohemistických pracovísk ponúka sériu eseisticky písaných štúdií, ktorých témou sú rôznorodé prejavy reprezentácií v modernej literatúre a kultúre. Zatiaľ čo v pôvodnom kontexte anglo-amerického nového historizmu boli reprezentácie skúmané predovšetkým z hľadiska ich fungovania v jednotlivých literárnych dielach, tu sa od konkrétnych diel smeruje k širším teoretickým problémom, ktoré sú zase spätne osvetľované a domýšľané na ilustratívnych konkrétnych textoch. Autori reflektujú súčasný stav uvažovania o literatúre, v ktorom sa vytratila viera v zjednocujúce systémy a hodnotové hierarchie. Hlási sa k inšpirácii pragmatickým uvažovaním, ktoré je vlastné hlavnému prúdu uvažovania o literatúre v anglofónnych oblastiach, rovnako ako k potrebe spojiť akademické uvažovanie s pedagogickým zreteľom, teda s otázkou použiteľnosti jednotlivých konceptov a termínov, ktoré súčasné literárne a kultúrne teórie. Hoci je jadrom ich uvažovania materiál literárne, položené otázky aj navrhované odpovede zohľadňujú aj spôsoby nášho myslenia a rozprávania aj o výtvarnom umení, popkultúre či masových médiách. Kniha nemá ponúkať nové ucelené koncepčné systémy, ktoré by mali nahradiť systémy doterajšie; jej cieľom je skôr problematizovať zotrvačne preberané prístupy a vytvárať si reč o literatúre, ktorá poskytne priestor na pýtanie skôr než na systematizáciu správnych a exaktných odpovedí.