Zita Pallavicini, dedička starých šľachtických rodov rakúsko-uhorskej monarchie, opisuje vo svojej knihe históriu svojej českej i uhorskej rodiny, zložitosti života aristokracie, svojej lásky i slabosti s rovnakou vášňou a provokatívnou úprimnosťou, s akou žije aj svoj život. Vyskytujú sa v nej príťažlivé a veľkolepé postavy ako jej mamička, nádherná excentrická česká grófka s tragickým osudom, alebo naivne poctivý starý otec, ktorý si nechal pomaďarštiť priezvisko z Pallaviciniho na Pálinkáse, aby ho potom po päťdesiatom šiestom rovnako popravili. V knihe hovorí o "červenej grófke" Katinke Andrássy aj svojej veľkej láske, kniežaťovi Karlovi Schwarzenbergovi.
Zita Pallavicini neprepiera záležitosti iných, rozpráva o svojej vlastnej anorexii, o depresii aj pokuse o samovraždu. Hoci jej život poskytol všetko, čo patrí k idyle dievčenského románu, v skutočnosti zažívala osamelosť, sklamanie a nezriedka aj materiálnu núdzi. Napriek tomu, že prežila množstvo pozoruhodných vzťahov a vždy túžila po skutočných citoch, ktorých sa jej často nedostalo, skutočný zmysel dali jej životu dve nádherné deti.