Monografia sa venuje štyrom pravopisno-hláskoslovným javom, konkrétne protetickému v- (napr. vokno), úženiu é > í (dobrý mlieko), diftongizácii ý > ej (biely mlyn) a náslovnej diftongizácii ú > ou (úmysel), a to v úmysle. literárnych pamiatkach z 16.-18. storočia. Ťažiskom monografia je jazyková analýza dobových literárnych prameňov v snahe o postihnutie vtedajšej uzancie, vývojových tendencií a odlišností od dnešnej jazykovej situácie. Práca materiálovo vychádza z viac ako 100 tlačí z okruhu náboženských, historiografických a jazykovo reflexívnych textov. Monografia zásadným spôsobom prispieva k poznaniu slovenčiny 16.-18. storočia; dopĺňa doterajšie poznatky o nové informácie a koriguje niektoré staršie súdy, napríklad o tzv. jazykovom úpadku, neprávom prisudzovanom barokovej češtine.