Námetom knihy sú dramatické životné osudy Emila Dlouhého-Pokorného (1867-1936), dnes takmer zabudnuté postavy verejného života konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Na začiatku búrlivých 90. rokov sa stal priekopníkom kresťanského socializmu v našich krajinách a radí sa k zakladateľským osobnostiam katolíckeho politického straníctva. Patril vtedy k niekoľkým málo osobnostiam, ktoré pochopili dobové európske trendy a pokúsili sa v českých krajinách rozšíriť myšlienky kresťanskej demokracie.
Významné miesto zaujíma aj v dejinách českej Katolíckej moderny ako literárno-umeleckého prúdu a cirkevne opravného hnutia, ktoré vystúpilo s apológiou ideálov kresťanstva a chcelo zastaviť procesy sekularizácie českej spoločnosti. Stal sa vedúcou osobnosťou radikálneho krídla modernistov v Čechách a bol známy ako britký žurnalista a redaktor niekoľkých časopisov.
V roku 1920 nadviazal na svoju modernistickú minulosť a stal sa zakladateľskou osobnosťou národnej Cirkvi československej (husitskej) a zapísal sa do jej dejín ako budovateľ a nekompromisný obhajca vízie demokratickej a modernej cirkvi 20. storočia.
Verejné pôsobenie Emila Dlhého-Pokorného je líčené na pozadí jeho privátnych osudov plných prekážok a nepochopení, ktoré zdolával so všetkou húževnatosťou, poctivosťou a oddanosťou viery vo svoju pravdu.