Vladimír Veit vo svojej knihe s výstižným podtitulom Zo života jedného českého pesničkára ponúkajú čitatelia koláž svojich piesňových textov a spomienok na detstvo, mladosť a vlastné pesničkárske začiatky. Ako člen voľného združenia Šafrán zažil jeho zrod, vrcholné roky i pád, riadený komunistickou políciou. Cudne a bez emócií opisuje tiež roky strávené vo viedenskom exile, kam odišiel po podpise Charty 77. Knihu uzatvára rozprávanie z rokov deväťdesiatych, kedy sa v ére začínajúceho kapitalizmu venoval vydávaniu vlastnej tvorby. Mozaiku textov dopĺňa bohatá dobová dokumentácia, diskografia a glosy Veitových kolegov a priateľov.
Vladimír Veit patrí k prvej generácii našich mestských pesničkárov, ovplyvnenej najmä poéziou beatnikov, Donovanom a Bobom Dylanom, ktorí začali verejne vystupovať v druhej polovici 60. rokov. Ako krehký lyrik a výborný skladateľ melodických piesní býval zatienený svojimi slávnejšími a výrazovo suverénnejšími kolegami Vladimírom Mertou, Vlastimilom Třešňákom či Jaroslavom Hutkom. Zrejme len znalci vedia, že Veit je autorom hudby mnohých zásadných piesní z Hutkovho repertoáru. Asi najviac sa však preslávil svojim nevšedným a naliehavým zhudobňovaním pestrej palety autorov našej i svetovej poézie 19. a 20. storočia. Pre svoju nenápadnú autorskú a interpretačnú silu je už niekoľko desaťročí považovaný za neopakovateľnú osobnosť českej folkovej scény.