Fotograf a režisér Jiří Jeníček, ktorý stál v 30. rokoch na čele armádnej filmovej skupiny, sa celou svojou osobou av duchu moderných myšlienok o využití filmu a fotografie zasadil o nový štýl a výraz vojenského (predovšetkým krátkeho) filmu. Armádnu kinematografiu od začiatku považoval za synonymum experimentálnej dielne. Ako si všíma autorka publikácie, americká filmová historička Alice Lovejoy, ktorá viedla takmer desaťročný výskum v českých archívoch, pozoruhodné je predovšetkým to, ako Jeníčkom vytvorená inštitucionálna identita prežívala v armádnom prostredí ďalšie tri desaťročia. Citeľná bola dokonca v 50. rokoch a skutočnú renesanciu zažila v rokoch 60., kedy sa Československý armádny film (ČAF) stal pravdepodobne najslobodnejším priestorom pre filmovú produkciu v Československu. Kniha, prvýkrát publikovaná v USA v roku 2015, si kladie zásadnú otázku: Ako sa mohli formálne experimenty (ktoré navyše spravidla kritizovali samotné vojsko či štát) objaviť v inštitúcii tak rigidné, ako je armáda.