Gendži monogatari (Príbeh princa Gendžiho) je pravdepodobne najznámejším dielom japonskej klasickej literatúry. Vzniklo pred viac ako tisíc rokmi a niekedy býva označované za najstarší román na svete. Táto publikácia sa zameriava na to, akým spôsobom s dielom nakladali autori populárnej literatúry v období Edo (1600–1867), predovšetkým Rjútei Tanehiko, autor dobového bestselleru Nisa Murasaki inaka Gendži, ktorý je na Gendži monogatari založený. Kniha ďalej poskytuje úvod do problematiky parafráz v japonskej predmodernej literatúre a skúma aj tvorivé stratégie využité v dielach, ktoré kreatívnymi spôsobmi z Gendži monogatari čerpala.