Gítagóvinda básnika Džajadévy (12. storočie) je jednou z najvýznamnejších ukážok klasickej sanskrtskej kávjovej poézie. Lyricko-epická báseň v dvanástich krátkych spevách líči milostný vzťah boha Krišnu a pastierky Rádhy, a predstavuje tak jedinečné dielo v žánri eroticko-mystickej poézie. Pre svoju vysokú umeleckú hodnotu, ale aj význam pre bhaktické náboženské hnutie sa stala jedným z najdôležitejších textov pre rozvoj Kršnova kultu v stredovekej Indii. Publikácia prvýkrát prináša tlačou rukopisne zachovaný preklad tejto jedinečnej literárnej pamiatky z pera českého indológa Jozefa Zubatého (1885–1931) a básnika a iránistu Jaromíra Boreckého (1869–1951), svojou snahou o zachovanie formálnej i obsahovej stránky bás . Rozsiahla úvodná štúdia v prvej časti poskytuje preto nielen informácie o Džajadévovom diele a jeho recepcii v Indii aj na Západe, ale aj uvedenie do princípov klasickej kávjovej poézie. Druhá časť štúdie je venovaná rozboru spolupráce českých prekladateľov a hodnotenia výsledkov ich práce, dôležité aj z hľadiska histórie všeobecných tendencií českého umeleckého prekladu. Text vlastnej edície je doplnený početnými komentármi, zoznamom metrických schém a anotovaným menným registrom.