Ako názov napovedá, združuje tento cyklus sedem divadelných hier. Spregelburd pripadol na nápad napísať tento cyklus v roku 1996 a nechal sa v ňom inšpirovať doskovou maľbou Sedem smrteľných hriechov od Hieronyma Boscha (1480) – a to ako formálne, tak obsahovo. Cyklus bol dokončený v roku 2007.
Pôvodným zámerom autora bolo po dopísaní celého cyklu uvádzať každý deň v týždni jednu časť Heptalogie. Divák by si teda mohol zvoliť ľubovoľne poradie, v ktorom cyklus uvidí, a zložiť si tak svoj vlastný „obraz“.
V hrách zaradených do Heptalógie sa Spregelburd zamýšľa nad konceptom hriechu (a jeho možnosťou vôbec) v súčasnej dobe, keď sa ľudstvo neriadi žiadnym pevným náboženským, duchovným či filozofickým poriadkom. Aj preto sa - nie hriechy - ale akési "postmoderné deviácie" u Spregelburda volajú Nechutenstvo, Extravagancia, Skromnosť, Panika, Hlúposť, Paranoja a Tvrdohlavosť.
Žánrovo možno Spregelburdove hry označiť za "chytré" komédie pre skôr intelektuálne publikum a zručné divadelné praktiky. Autor v nich totiž pracuje so svojimi znalosťami niekoľkých svetových jazykov (vrátane esperanta a znakovej reči), v zložitých zápletkách a násobených dejových líniách využíva svoj matematický talent, kombinačné schopnosti a skúsenosti s technikou drámy (viedol rad dielní tvorivého písania v rôznych krajinách Latinskej Ameriky a v Španielsku) a nezaprie ani pretrelého divadelného režiséra a skúseného herca pohrávajúceho sa s divadelnými konvenciami (pozri krátke synopsie k jednotlivým hrám zaradeným do Heptalogie).