Kniha o podtextoch - zhruba tak by sme asi mohli nazvať "kulturologický zborník" Hliadka ako symptóm, venovaný fenoménu Lukjaněnkových Hlídek, respektíve filmom, ktoré podľa úspešného Lukajnenkovho "hliadkového" radu vznikli. Väčšina prispievajúcich estetikov, sociológov, psychológov a filmových vedcov sa pritom zaoberá ideologickou výbavou, ktorú Lukjaněnkovým prózam tu právom, tu skôr sporne pripisujú. Faktom je, že práve Lukjanenkova tvorba môže byť chápaná a kriticky predstavená ako literárne zrkadlo spoločnosti, ktorá sa kvôli zlým skúsenostiam z 90. rokov a nezdaru ruských demokratických reforiem vracia ku klasickému modelu ruského autoritárskeho štátu, ktorému opäť začína vládnuť všemocné a neomylné panstvo. Vrchnosť usilujúca o to, aby novodobí upíri v podobe "nových Rusov" nemohli piť krv prostého ľudu. Lukjanenko akoby podľa viacerých autorov zborníka svojím dielom potvrdzoval utkvelú predstavu značnej časti dnešných Rusov, že "za Sověta bolo lepšie".