Štúdia o hluku nemeckého filozofa Theodora Lessinga ukazuje, že sa jeho kritický pohľad na prežívanú skutočnosť netýkal iba všeobecnejších okolností, ale že bol predchnutý záujmom o kvalitu života. Ako Lessing podotýka v úvode svojej knihy "zaoberať sa Bohom a koncom ľudstva nie je o sebe a pre seba významnejšie ako zaoberať sa tisícom konkrétnych praktických maličkostí". Sú to totiž práve tieto zdanlivé maličkosti, ktoré najzásadnejšie ovplyvňujú naše všedné starosti a problémy. Autor sa snaží z rôznych hľadísk objasniť škodlivosť nadbytočného hluku civilizovaného života. Robí tak v piatich na seba nadväzujúcich kapitolách, v ktorých sa zaoberá napríklad psychológiou ohlušovania, vzťahom medzi kultúrou a hlukom či citlivosťou ucha. Keďže je presvedčený, že svojím dielom, ktoré vyšlo pred viac ako sto rokmi, môže napomôcť účinnému zlepšovaniu celkových podmienok života, pridáva v poslednej časti návrhy na to, ako sa protihlukové opatrenia môžu stať súčasťou právnych noriem.
Akokoľvek sa Lessing okrem iného odvoláva aj na Schopenhauerovo až príliš jednostranné odsúdenie hlučných prejavov, vo svojich vlastných detailných analýzach sa popri otázke škodlivosti nadmerného hluku snaží pochopiť hlbšie psychologické dôvody toho, prečo sa ľudia takého hluku dopúšťajú. Vo svojom uvažovaní sa pohybuje na úrovni doterajšieho poznania rozličných vedných odborov, aby podal pokiaľ možno čo najkomplexnejší pohľad na preberanú problematiku.