Bielorusko a Lotyšsko sú susedia, ktorých spája rieka Daugava. Preto majú obyvatelia oboch susedných štátov a národov dlhodobé skúsenosti s tým, ako spolu žiť a ako spolupracovať -? siahajú prinajmenšom do raného stredoveku. Avšak napriek tomu možno Lotyša ťažko označiť za tie, ktoré Bielorusi vnímajú po sebe ako "nasledujúci v poradí". To isté zrejme platí aj pre pohľad Lotyšov na Bielorusov, historicky totiž bola väčšia pozornosť venovaná vzťahom Lotyšov s Nemcami, Poliakmi alebo Rusmi. Analýza kultúrnych, jazykových a historických vzťahov medzi Bielorusmi a Lotyšmi tak tvorí dôležitú súčasť vzájomného porozumenia a vývoja reálií medzi oboma štátmi a spoločnosťami.
Kolektívna monografia pozostáva zo štyroch tematických blokov: 1. Archeológia a história, 2. Etnológia, folkloristika, orálna história, 3. Sociálne aktivity, dejiny vzdelávania, filozofie a 4. Veda, kultúra a umenie, literatúra, cestovný ruch.
Čitateľ nájde informácie o rôznych vedných odboroch, bielorusko-lotyšských väzbách a vôbec sférach spolupráce medzi Bielorusmi a Lotyšmi usporiadané chronologicky od stredoveku po súčasnosť. Kniha začína statí o histórii výskumu bielorusko-lotyšských väzieb na prelome 20. a 21. storočia, autormi dvadsiatich piatich článkov je dvadsaťšesť bádateľov z Bieloruska, Lotyšska, Poľska a Českej republiky.