Štúdia Intelektuáli a masy podrobuje kritike elitárskej tézy niektorých najznámejších osobností britskej literárnej scény konca 19. a začiatku 20. storočia. Na citáciách z ich diel či súkromných písomností dokladá úzkosť a averziu, ktorú medzi intelektuálmi vzbudzovali spoločenské zmeny spojené s prudkým rastom počtu obyvateľov v 19. storočí: urbanizácia a rozvoj predmestskej zástavby spojený s devastáciou prírody a tiež všeobecné rozšírenie gramotnosti a následný vzostup masovej kultúry, ktorého sprievodnými javmi boli populárna žurnalistika, masová turistika či reklama. Kniha skúma spôsoby, ktorými modernistickí aj iní autori reagovali na túto kultúrnu „vzburu davov“, či už to bola výlučnosť a artistnosť ich diel, ktorá ich odsúvala z dosahu „nevzdelaných“ más, alebo sociálne utopické projekty, ktoré niektorí z nich vytvárali v reakcii na fenomén preľudnenia a masovosti, a ukazuje, ako niektoré z týchto ideí mimovoľne predznamenávajú rétoriku Hitlerovej knihy Mein Kampf