Táto publikácia sa najmä na základe orálnohistorických rozhovorov snaží porozumieť rôznym cestám, ktoré doviedli spovedané vedkyne a vedcov k akademickej dráhe; okrem iného hľadá odpoveď na otázku, čo ovplyvňovalo výber odboru, v akom budú pôsobiť, aj ich ďalší kariérny postup. Zároveň sa pokúša na základe rovnakých prameňov popísať a pochopiť praktickú vedeckú prevádzku a jeho premeny v období od začiatku tzv. normalizácie do súčasnosti. V komparácii spomienok na dobu pred a po roku 1989 kniha súčasne zachytáva najvýraznejšie zmeny, ktoré v danej oblasti nastali s novým politickým usporiadaním av obrysoch ktorých do istej miery žijeme dodnes.
Autori knihy sa novo zamerali na narátory a narátorky z oblastí, ako je strojné inžinierstvo, jadrová fyzika, geológia, genetika, termomechanika, chémia, fyzika, lekárstvo. Metodologická štúdia teda zároveň reflektuje aj možnosti a limity historického bádania v oblastiach, ktoré sú anketárom ťažko dostupné. Aký vplyv to môže mať na samotné vedenie rozhovorov a ako tieto snahy zapadajú do vývoja orálnej histórie u nás aj vo svete? Aj to je jedna z otázok reflektovaných v tejto knihe. Štúdie sú navyše sprevádzané deviatimi vybranými editovanými rozhovormi s pamätníkmi či pamätníčkami.