Listy Karla Havlíčka (1821-1856) odkrývajú významnú časť odkazu tohto popredného českého novinára, básnika, politika a organizátora národného života. O to prekvapivejšie je, že ku kompletnému kritickému vydaniu Havlíčkovej korešpondencie dochádza až teraz. Druhý z plánovaných šiestich zväzkov zahŕňa všetku dnes známu odoslanú i prijatú Havlíčkovu korešpondenciu z rokov 1843-1844, teda z doby Havlíčkovho vychovávateľského pôsobenia v Rusku a potom z obdobia národnej agitácie v Nemeckom Brode. Listy z Moskvy stavajú pred čitateľov oblúk sklenený od počiatočného proruského nadšenia až k neskoršej horkej dezilúzii; okrem toho umožňujú pozorovať zrod Havlíčka-publicistu - autora Obrazov z Rus - a satirického básnika. V korešpondencii z druhého polčasu roku 1844 potom Karla Havlíčka sledujeme predovšetkým ako organizátora českého ochotníckeho divadla. Z Havlíčkovho okolia je v tomto zväzku najvýraznejšie počuť hlas Viliama Gablera, ktorého listy sú tu vytlačené úplne prvýkrát, a to v preklade do slovenčiny av poznámkovom aparáte aj v nemeckom a francúzskom originále. Dobový kontext a historické súvislosti vytlačených listov sú predstavené v úvodnej štúdii, listy sú doplnené vecnými vysvetlivkami, kalendáriom Havlíčkovho života a obrazovou prílohou.