Helena Drašnarová, dcéra Jaroslava Dietla a žena Jiřího Drašnara, nikdy nestála o verejnú pozornosť. Svoj neskorý debut zložila zo zápiskov, ktorými počas rokov komentovala svoju emigračnú skúsenosť. Kniha obsahuje spomienky na detstvo a mladosť v rodine najznámejšieho českého televízneho scenáristu, rovnako ako na osobné stretnutie s ľuďmi od svetových celebrít po losangeleských bezdomovcov. Nejde však o memoáre. Cez útržkovitý tvar jednotlivých kapitol ide o premyslené a štruktúrované rozprávanie.

Autorka nepoprie scenáristický výcvik absolventky pražskej FAMU. Dezilúzia s iróniou u nej prechádza v komické opisy každodenných situácií, presné postrehy o ľuďoch a zasahujúce mikropríbehy. Napriek tomu, že sa popisy zakladajú na živých spomienkach, nejde o knihu škrupín. Drašnarová nerozlišuje medzi ľuďmi „malými“ a „veľkými“ a všetci jej slúžia na naplnenie netypického, ale dokonale funkčného románového tvaru.