Výbor z poviedkovej tvorby bengálskej spisovateľky Ášápúrny Debí (1909-1995). Psychologička bez diplomu, laureátka literárnych cien bez základného školského vzdelania – tak možno nazvať túto najväčšiu bengálsku spisovateľku 20. storočia. Patrila k poslednej generácii indických žien, u ktorých sa školská dochádzka považovala za nepatričnosť; čítať a písať sa naučila od matky. Nadväzuje na domáce korene, predovšetkým na prozaické dielo Rabíndranátha Thákura, a to nielen bohatým jazykom, ale hlavne nespochybňujúcim humanizmom. K thákurovskému klasickému odťažitému (a mužskému) postoju, ktorý ľudské bolesti monumentalizoval a poetizoval, vytvorila súčasný (a ženský) protiklad: vecný pohľad zblízka, zameraný na detail, obyčajnosť, každodennosť. Celý život prežila v tradičnej hinduistickej veľkorodine a rodinné vzťahy sú tiež dominantnou témou jej tvorby. V mikrosvete rodiny objavila zákonitosti ľudského spolužitia platné aj pre celospoločenský makrosvet. Do zahraničia preniká jej dielo len obmedzene predovšetkým pre tesnú závislosť na indickom hinduistickom prostredí s množstvom reálií. Práve to, čo by bolo pre neindických čitateľov "exotické" a teda príťažlivé, je pre preklad veľmi ťažké. Naša publikácia je prvým českým knižným výborom, nazerajúcim za steny vnútorných – ženských – častí hinduistických domovov.