Je ťažšie zotrvávať na mieste, alebo byť neustále v pohybe? Má nešťastie vyhradené jazdné pruhy, alebo to do nás napáli nazdarboh? Najnovší román uznávaného talianskeho spisovateľa Sandra Veronesiho Kolibrík (Premio Strega 2020) kladie čitatelia rad otázok a všetky sa nejako dotýkajú tajomstva a irónie ľudského osudu, pominuteľnosti našich životov i snahy zabrániť tomu, aby sa chvíle, ktoré sa chvíle, v daždi“. Nenápadným hrdinom príbehu jednej rodiny, ktorý si čitateľ musí poskladať sám zo čriepkov života sprostredkovaných empaticky ironickým vševidiacim rozprávačom, z listov, e-mailov, esemesiek a záznamov telefónnych rozhovorov, zo zoznamov a inventárov – pretože veci majú v životoch ľudí svoj význam a svoju úlohu – je očný lekár Marco Carrera prezývaný Kolibrík: spočiatku kvôli svojmu malému vzrastu, neskôr pre svoje urputné úsilie udržať sa na jednom mieste aj napriek pohromám, ktoré sa na neho rútia. Čítať Kolibříka, melancholický román, ktorého tematickou konštantou je smrť a umieranie, a napriek tomu z neho sála viera v život av ľudské pokolenie, je ako listovať albumom fotografií, preberať sa zaprášeným archívom, pozerať sa na staré filmy, počúvať staré dosky. Sandro Veronesi potvrdil svoju povesť jedného z najlepších súčasných talianskych románopiscov, pretože sa presvedčivo vysporiadal s neľahkou úlohou zachytiť ducha času aj jeho plynutie a vtlačiť individuálne skúsenosti kolektívny rozmer.