Rilkov „Kornet“ je v nemeckom prostredí čosi ako Máchov „Maj“ u nás: báseň o mladej láske a nezmyselnej smrti, čerpajúca z čo najviac možností zvukomalebnosti jazyka. Rilke (1875 Praha - 1926 sanatórium Valmont vo Švajčiarsku) napísal prvú verziu Korneta, keď mal 23 rokov, sedem rokov nato ju však (našťastie) zásadne prepísal. Absolútnym bestsellerom (do konca 50. rokov milión výtlačkov) sa stala, keď ju nakladateľstvo Insel vydalo v roku 1912 ako svoju prvú publikáciu. O prózu sa jedná len zdanlivo. Niektoré pasáže sú komponované v pravidelných metroch, ktoré Rilke zatrel tým, že ich nerozčlenil do veršov. Skoro každá kapitola je rytmizovaná inak, prekvapuje iným poetickým nápadom podporujúcim pocity a dej. Prekladateľ Ondřej Cigán napodobňuje formálne aspekty originálu čo najvernejšie. Nehrá sa na virtuozitu tam, kde v origináli panuje strohosť. Vo virtuóznych pasážach rešpektuje rytmus a dodržiava pôvodnú kompozíciu. Báseň s nemeckým názvom Weise von Liebe a Tod des Cornets Christoph Rilke vychádza v zrkadlovom preklade.