Neoddeliteľnou súčasťou Janáčkovho záujmu boli podpora a zber piesní, ktorým dnes hovorím posvätné, zľudovené či ľudové duchovné. Janáček si za spolupracovníka vo výskume ľudovej piesne zvolil okrem iného aj Hynka Bíma povereného mapovať západnú Moravu. Práve Bím zachytil pri svojich opakovaných zberoch v obci Vnorovy (vtedy Znorovy) súbor starých kostolných piesní, ktorým – hoci tvorí len nepatrnú časť z celkového počtu piesní ním zaznamenaných – venoval značnú pozornosť (svedčí o tom aj šestnásť listov vzájomnej korešpondencie s L. Janáčkom, v ktorých sa touto témou zaoberá). Ostatne, boli to práve Vnorové, kde našiel Janáček po predčasnej smrti otca roku 1866 útočisko u svojho strýka Jána Janáčka (v rokoch 1870-1878 tu pôsobiaceho farára). V dobách, kedy sám Leoš Janáček hral na vnorovskom kôru na organe, sa tu s miestnymi duchovnými piesňami pravdepodobne zoznámil osobne. Zameranie piesní má priamu väzbu na cirkevný rok. Časť z nich nájdeme v kancionáli Jána Jozefa Božana Sláviček rajský z roku 1719 predstavujúcim základný porovnávací materiál, ktorý bol ešte v dobách zberu v r. 1911 vo vnorovskej farnosti využívaný pri bohoslužbách. Bím zaznamenal (a čiastočne tiež natočil na fonograf) piesne adventné, vianočné, pôstne, veľkonočné, na oslavu svätých a piesne vzťahujúce sa svojim obsahom k udalostiam v živote kresťana. CD „Kostolné piesne zo Vnorov (Znorov)” širšiemu publiku aspoň čiastočne odkryje túto doposiaľ neobjavenú perlu ľudovej hudobnej kultúry, zatiaľ stojacu mimo hlavného záujmu folklórnej verejnosti. slovacké obce Za sprievodu organového, komorného nástrojového, prípadne a cappella sa predstavia vybraní spevácki sólisti a zbory zo Vnorov a okolia.