Strácame vonkajšiu krajinu. Znamená to, že sa niečo deje aj s vnútornou krajinou… Nie nadarmo sa hovorí, že o vnútri človeka najviac vypovedá pohľad z okna jeho izby. A v tomto smere nie sú naše vyhliadky práve lichotivé – dlhoročný nezáujem o krajinu domova mnohokrát vyústil v zjavnú degradáciu jej ducha. Súbor esejí geológa Václava Cieľka o krásach Českej kotliny, ktorá len zdanlivo drieme pod vrstvami pradávnych horotvorných drám, vyniká hebkosťou slov i posvätnosťou zážitku, objavnými súvislosťami i aforistickými postrehmi pútnika, ktorý na ceste urobil to, čo pri sústrede najlepšie zo seba samého. Autorove úvahy ukazujú, ako možno priestor okolo seba znovu objavovať nielen v prospech prírody samej, ale aj v záujme vlastnej duše. Veď bez krajiny nie je ľudskej pamäte, a teda ani skalopevnej opory, že niekam patríme. Je načase obnoviť stratenú rovnováhu, ak už nechceme čoskoro klopať u psychiatrov a pretláčať sa s tisíckami ďalších pacientov. Dĺžka nahrávky: 10 hodín 53 minút