Už viac ako sto rokov rozvoj pozitívne definuje smerovanie našej spoločnosti. Je východiskom, ku ktorému odkazujú ako globálne ciele udržateľného rozvoja, tak lokálne rozvojové plány mestských štvrtí. Táto kniha spochybňuje základné rozvojové myšlienky. Poukazuje na existenciu alternatív v dávnej minulosti aj dnes. Nie vždy ľudskému mysleniu dominovala predstava lineárneho pohybu dejín vpred. Cirkulárne poňatie histórie nám umožňuje uvedomiť si, že je možný iný spôsob myslenia o rozvoji. Rozvoj sa ako produkt osvietenstva začína plne prejavovať na začiatku 20. storočia počas kolonializmu, ktorého sa stal pevnou súčasťou. Kniha preto začína dôsledným mapovaním tejto väzby, aby sa následne mohla kriticky venovať ako ideológii, tak praxi rozvoja. Inštitucionálny aparát rozvoja v podobe medzinárodných organizácií, expertov, politikov, technokratov, ale aj vládnych agentúr a mimovládnych aktérov je tu vnímaný ako nástroj vládnutia v krajinách globálneho Juhu. Jeho základom je rasistické rozdelenie na rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny, ktoré do veľkej miery kopíruje koloniálne delenie podľa civilizačnej úrovne. Tak ako koloniálny diskurz umožňoval intervenovať v mene civilizácie, umožňuje rozvojový diskurz intervenciu v mene rozvoja. Postrozvojový diskurz sa však neobmedzuje na kritiku rozvoja, ponúka aj príklady z praxe. Tie predstavujú primárne ekologickú alternatívu a vieru v možnosť nekonečného rozvoja v zmysle ekonomického rastu nahrádzajú nerastom. Postrozvojová perspektíva nachádza alternatívy aj na globálnom Juhu v konceptoch ako Buen vivir alebo Ubuntu av praxi mexických Zapatistov a mnohých ďalších komunít alebo hnutí. Súčasťou knihy je aj kapitola predstavujúca diskusiu medzi zástancami postrozvoja a jeho kritiky zo strany obhajcov rozvojového aparátu.