Simona Kofroňová v denníku zaznamenáva svoj osemročný, vnútorný, ba priam erotický vzťah s kúpeľnou vaňou personifikovanou v Alžbete, znie to blabolivo a infantilne. Ale vyznenie autorkinho záznamu smiešne nie je; pokiaľ vôbec av niečom, potom v presne odmeraných homeopatických dávkach, ktoré Kofroňová sama ordinuje. Vaňa Alžbeta sa stáva smiešne dôstojnou dievčenskou metaforou úniku od bolesti a samoty v nekonkrétnom prostredí liečebne Lipka.