Keby niekto chcel zmapovať históriu našej bluesovej, rockovej alebo jazzovej hudby, mnohokrát narazí na meno Luboš Andršt. A právom, pretože Luboš Andršt nechýbal počas svojich takmer päťdesiatpäť rokov hrania u mnohého zaujímavého a zásadného v domácej populárnej hudbe. Albumy Mesto Er alebo Capricornus dávno patrí do zlatého fondu, skupina Energit sa stala pojmom už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a kto z našich bluesových gitaristov si mohol zahrať s BB Kingom? Kniha vznikala ako bilančný rozhovor k Lubošovým sedemdesiatinám. Obaja autori vytvorili koláž chronologicky vedeného Andrštovho muzikantského príbehu, preloženú témami všeobecnejšími, a doplnili ju epizódami, ktoré Luboš Andršt napísal „za domácu úlohu“ sám. Luboš Andršt spomína na svojich kolegov a spoluhráčov a pred čitateľom defilujú zásadné osobnosti nášho jazzu ako Jiří Stivín, Emil Viklický, Martin Kratochvíl, Rudolf Dašek, Peter Lipa, Rudolf Ticháčik a mnohí ďalší. Andrštovým bluesrockovým svetom prechádzajú Vladimír Mišík, Michal Prokop, Vladimír Padrůněk, Ján Hrubý, Radim Hladík, Vladimír „Guma“ Kulhánek, Peter Janda, Anatoli Kohút, Ivan Khunt, Erno Šedivý... Aby čitateľ nemal pocit, že listuje len bol kto v našom jazzu a rocku“, stačí pripomenúť, že po novembri 1989 si Marta Kubišová pre svoj comeback vybrala ako kapelníka práve Ľuboša Andršta alebo pozvanie na spoločné vystupovanie a natáčanie od klasického gitaristu Ľubomíra Brabca. Kniha Ešte hrám postojačky je príbehom jedného z našich najväčších gitaristov a je - a to v prvom rade - najmä o muzike.