Kniha historika a slavistu Petra Kalety sa zaoberá otázkami politického života lužickosrbského etnika v čase od vzniku NDR v roku 1949 až po zjednotenie oboch nemeckých štátov v roku 1990. Ide o prvú monografiu, ktorá sa súhrnne venuje problematike lužickosrbských poslancov v období. Publikácia, ktorej významnou súčasťou sú informácie z materiálov nájdených v nemeckých archívoch, predstavuje účasť Lužických Srbov v najvyšších zákonodarných orgánoch už od 19. storočia, kľúčovou témou knihy je však ich zastúpenie a pôsobenie vo východonemeckej ľudovej snemovni (Volkskammer). Lužickí Srbi zasadali počas trvania NDR vo všetkých desiatich ľudových snemovniach. Za celú túto dobu bolo autorom zaznamenaných dvadsaťosem poslancov, u ktorých aspoň jeden písomný prameň spomína ich lužickosrbský pôvod. Činnosť lužickosrbských poslancov v ľudovej snemovni je v práci rozdelená podľa troch výrazných časových epoch. Prvá z nich je spojená s pôsobením predsedu lužickosrbskej národnej organizácie Domowina Kurta Krjenca, druhá s jeho nasledovníkom Jurijom Grósom (za jeho vedenie sa už funkcia nazývala prvý tajomník Domowiny), tretiu epochu potom predstavuje krátke tzv. prevratové obdobie v rokoch 1989/1990 (posledné ľudová snemovňa zasadala v roku 1990). Práce sa okrem iného venuje problematike predvolebnej agitácie a propagandy alebo školskej otázke v čase NDR, ktorá oi značne ovplyvnila odnárodňovací proces v srbskej Lužici.